Najčastejšie chyby komínových telies, pri ktorých vznikajú požiare, škody na majetku a ohrozujú zdravie a životy ľudí sú:

• Nepravidelná kontrola a čistenie komínov osobou s odbornou spôsobilosťou


• Nevhodná konštrukcia komína, dymovodu a následne odvodu spalín


• Nedodržanie bezpečnej vzdialenosti drevených konštrukcií (napr. drevený trám prechádzajúci komínom)


• Netesnosť komína, špáry v komíne, nezaistené komínové dvierka, nezaistené sopuchy (miesto pripojenia spotrebiča)


• Iskry z komína a vznietenie sadzí v komíne (vyhorenie komína)


• Nepoužívať komín, na ktorom boli zistené závady. Komín je možné uviesť do prevádzky vrátane pripojenia spotrebiča len so súhlasom osoby s odbornou spôsobilosťou (revízneho technika).


• V prípade vzniku požiaru sadzí v komíne neodkladne privolať jednotku požiarnej ochrany telefonicky na tiesňovej linke 150 a zabezpečiť voľný a bezpečný prístup ku komínovému telesu vo všetkých podlažiach a v povalových priestoroch. Nikdy nehasiť prípadný požiar sadzí v komíne vodou, mohlo by dôjsť k poškodeniu komínového telesa.


• Dodržiavať návody a technické podmienky stanovené výrobcom tepelných spotrebičov.


• V povalových priestoroch a v blízkosti spotrebiča palív je zakázané skladovanie horľavých látok.

História komínov:

Kominári sú odpradávna symbolom šťastia. Viete, že kedysi sa práve z nich stali prví hasiči? Pôvodne vlastne pomáhali predísť požiarom, ktoré hrozili v komínoch plných sadzí. Keď boli včas a profesionálne vymietnuté, ľudia mali istotu, že ich rodinný krb neutrpí škodu. A to je predsa šťastie.
Na Slovensku sa kominárstvom živí takmer dvesto kominárov. Dokonca sú medzi nimi aj ženy - kominárky, čo je dôkazom toho, že kominárčina sa u nás stále dedí z pokolenia na pokolenie. Keď si dnes kominár oblečie čiernu uniformu (mundúr), a vykročí na ulicu, deje sa to isté ako pred sto - dvesto rokmi: stretáva ľudí, ktorí sa chytajú za gombíky, alebo sa pri ňom hneď pristavia, chcú pokrútiť jeho gombíkom, dotknúť sa štetín jeho kominárskej kefy, či len tak s ním prehodiť zopár slov.

Od nepamäti riešili ľudia, ktorí poznali živel - oheň, odvod dymu tak, aby chránili svoje obydlie pred jeho nebezpečnými účinkami. V minulosti bolo riešením zhotovenie otvoru v strope jaskyne, alebo primitívnej chatrči. Následne boli využívané na odvod dymu z ohniska rôzne zvisle konštrukcie, alebo používané duté kmene stromov s vymastením vnútorného priestoru ílovitou hlinou. Vždy boli vnútorné priestory šachty a neskôr komínov chránené proti účinkom spalín a vysokých teplôt. Prvé písomné zmienky o komínoch sa objavujú v 14. storočí, a to v Taliansku odvodené od výrazu "camini". Na našom území nachádzame prvé písomné záznamy až v 16.storočí. Od tej doby, hlavne v posledných rokoch, postupuje vývoj komínov v závislosti na vývoji spotrebičov dopredu a okrem viacvrstvových komínov sú definované a používané komíny pretlakové a spoločné a okrem klasických materiálov na komíny, ktorými boli plné pálené tehly, šamotové tehly..., sa komíny a komínové vložky montujú z profilov keramických, hliníkových, nerezových, ale takisto zo skla a plastu.

V súčasnosti je snahou v obore výstavby a ochrany zariadení k odvodu spalín z ohniska využívať materiály a technológie, aby bola čo najefektívnejšie zaručená bezpečnosť, stálosť a trvanlivosť dymovej cesty. Je technicky dokázané, že jedine dokonale vyvážená sústava horák - kotol - komín zaručí hospodárne využitie paliva s najvyššou účinnosťou. Dymová cesta je preto nevyhnutným zariadením pre odvod spalín z pripojeného spotrebiča palív.